Ste pripravení na 12 % infláciu? Bez kvalitných investícií ju neporazíte.

O Slovákoch sa traduje, že majú veľmi nízku finančnú gramotnosť, že sú oproti iným národom vo vzťahu k financiám málo aktívni. Peniaze máme najradšej v bankách. Keď sa hovorí o investíciách, predstavíme si možno nehnuteľnosť, no málokedy akcie. Potvrdzujú to viaceré štatistiky. Je však dôležité pozrieť sa na situáciu v širšej perspektíve. Tá ukazuje, že náš vzťah k investíciám sa postupne zlepšuje. Zmenu priniesla pandémia a po nej zvýšená inflácia. Uplynulé tri roky naučili Slovákov investovať. 

Vysoká inflácia doviedla ľudí k investíciám

Za tri roky, teda od roku 2021, dosiahla inflácia na Slovensku viac ako 30 percent. O toľko klesla kúpna sila peňazí. Človek s úsporami 10 tisíc eur si tak na bankovom účte našiel síce rovnakú sumu ako pred tromi rokmi, no dokázal si za ňu kúpiť už len tovar v pôvodnej hodnote 6 600 eur. Takto vysokú infláciu Slovensko nezažilo do čias svojho vzniku v 90-tych rokoch minulého storočia. Mnohých ľudí to podnietilo k zaujímaniu sa o úspory. Začali investovať na finančných trhoch. Vysoký dopyt hlásia takmer všetci správcovia investícií. Od začiatku roku 2021 do decembra minulého roku natieklo do podielových fondov podľa čísiel Slovenskej asociácie správcovských spoločností od bežných ľudí 11,5 miliardy eur. Po zohľadnení výberov, teda pohybov opačným smerom, išlo o čistý prílev v hodnote tri miliardy. Sú to veľmi dobré čísla. Podielové fondy celkovo spravujú 14,8 mld. eur.

>>> Prečítajte si článok: Kritéria pre výber alebo posúdenie podielových fondov>>>

alebo dohodnite si nezáväznú konzultáciu >>>

Navyše, veľa ľudí investuje individuálne. Robia tak prostredníctvom investičných účtov v zahraničí, ale tieto čísla v slovenských štatistikách nefigurujú. Pohyb peňazí smerom do investícií potvrdzujú aj banky. Počas dvoch rokov zaznamenali po prvýkrát v našej histórii úbytky úspor domácností na bežných a termínovaných účtoch. Ľudia ich posielali práve na finančné trhy s vidinou väčšieho výnosu.

Na vine je konsolidácia

Priemerná hodnota inflácie v súhrne za rok 2024 dosiahla 2,8 percent. Rast spotrebiteľských cien počas roka 2024 ovplyvnili najmä potraviny, ale ich zdražovanie neprekročilo 3 percentá. Hoci sa inflácia spomalila pod tri percentá, čo by mohlo navodiť dojem, že prestáva byť hrozbou, nie je to pravda. Národná banka Slovenska (NBS) očakáva na budúci rok rast cien až o päť percent. Ministerstvo financií až o 5,4 percenta. Realita pritom môže byť ešte horšia.

Infláciu sme neskrotili.

Dôvody vidíme najmä v externých faktoroch. Na svetových burzách rastie cena olejov, mliečnych výrobkov. Príčiny zdražovania potravín nachádzame najmä v počasí a chorobách. Napríklad, maslo zdraželo približne o tretinu. Dôvodom bol nedostatok mlieka v EÚ, a to jednak kvôli horúcemu letu a následným povodniam. Národná banka konštatuje, že za celé obdobie od vypuknutia nákladového šoku, teda od roku 2022, má Slovensko po Maďarsku najvyššiu potravinovú infláciu v regióne strednej a východnej Európy. Vysoká inflácia panuje aj v sektore služieb. Pohybuje sa okolo štyroch percent. Do cien sa prenášajú zvýšené mzdové náklady. Ceny služieb sa tak stabilizujú až vo chvíli, keď sa ochladí trh práce. 

Slovenský unikát

Slovensko sa inflačným vývojom odpája od európskeho trendu. Situácia v eurozóne sa totiž už stabilizovala a v novembri tam rast cien dosiahol len 2,3 percenta. Európska centrálna banka aj na základe toho v decembri už po štvrtýkrát v roku 2024 znížila svoje sadzby. V roku 2025 by mal pokles sadzieb pokračovať. Očakáva sa, že klesnú až ku dvom percentám. V lete to pritom ešte bolo 4,5 percenta. Je to dobrá správa pre dlžníkov, ktorým sa zlacnia úvery, no zlá správa pre spotrebiteľov. Lacnejšie úvery totiž budú motorom ďalšieho zvyšovania cien. 

Olej do ohňa na svetovej scéne môže priliať aj nový americký prezident Donald Trump, ktorý hrozí zavedením vysokých ciel a rozpútaním obchodných vojen. Slovensko je pritom výrazne závislé na obchode so zahraničím. Ďalšou hrozbou sú stále vojenské konflikty na Ukrajine a na Blízkom východe a s nimi spojeným zdražovaním energií.

>>> dohodnite si nezáväznú konzultáciu >>>

Nepriaznivé vyhliadky

Vysoká inflácia nás teda bude ešte nejakú chvíľu prenasledovať. V roku 2025 by sa mala pohybovať na úrovni piatich percent, v roku 2026 by to mali byť štyri percentá a o rok na to tri percentá. Spolu by sa tak mal rast cien zmazať z kúpnej sily našich peňazí počas troch rokov až na 12 percent. Nejde pritom o exaktnú prognózu. Vstupuje do nej veľa premenných. Karty zamieša odložené premietnutie cien energií do reality. Vláda síce na poslednú chvíľu rozhodla, že v roku 2025 ceny plynu zadotuje, no nasledujúce roky nám vystavia reálny účet. 

Navyše bude pokračovať konsolidácia. V roku 2026 a 2027 bude potrebné nájsť rovnaké zdroje ako sa naplánovalo v roku 2024. Teda opäť 2,7 miliardy eur. Inflácia je tak naďalej akútnou hrozbou. „Na firmy aj domácnosti bude doliehať bremeno konsolidácie. Inflácia ukrojí z príjmov a ľudia sa budú musieť uskromniť,“ konštatuje NBS. „Aj keď veľká časť konsolidácie smeruje do firemného sektora, neistota a očakávané zvýšenie nákladov sa už začína prejavovať v cenách,“ dodáva.

Roztáča sa inflačná špirála

Táto situácia pritom nie je nebezpečná len z bezprostredného hľadiska. Budúcu infláciu do veľkej miery určujú inflačné očakávania. Ide o samonapĺňajúce sa proroctvo, ktoré sa realizuje len na základe toho, že ho všetci očakávame. Ak ľudia kalkulujú s vyššou infláciou, snažia sa výrobky nakupovať vopred, aby sa vyhli budúcemu zdraženiu. 

Vyšší dopyt teda spôsobí zvýšenie cien, a to aj bez toho, aby sa niečo menilo na nákladoch. Inflačné očakávania teda vyvolávajú vyššiu infláciu, a to je veľké riziko. „Dlhé obdobie vysokej inflácie by sa mohlo ukotviť v mysliach ľudí a podnikov, čo by mohlo následne spôsobiť predlžovanie návratu na cenovú stabilitu,“ upozorňuje NBS. 

Akciové trhy dosahujú vysoké výnosy

Ako sa na túto situáciu pripraviť? Finančné trhy predstavujú reálnu alternatívu, ako infláciu poraziť. V roku 2024 napríklad index S&P 500 zarobil viac ako 24 percent. Rok predtým to bolo 24 percent. Spolu je to, za dva roky, zhodnotenie o takmer 50 percent. Matematika teda vychádza jasne. Jedine kvalitné akciové investície majú potenciál v dlhodobom horizonte poraziť infláciu. 

Konzervatívni investori budú navyše čeliť poklesu úrokov na vkladoch spôsobenom znížením sadzieb ECB. Budú preto nútení loviť v nových vodách. Môžu nimi byť, napríklad, dlhopisové alebo peňažné fondy, ktoré síce zarábajú o niečo menej ako akcie, no viac ako bežné a termínované účty. Treba sa však vyhnúť firemným dlhopisom bez investičného ratingu. Netreba zabúdať, že bez akciovej zložky infláciu neporazíte. Pri investíciách platí, že šťastie praje pripraveným. Investovanie nie ruleta. Musí zohľadňovať investičný horizont a schopnosť daného investora akceptovať riziko. Je preto potrebné si vopred urobiť detailný plán a nechať si poradiť. 

Ak uvažujete o nových investíciách s cieľom nenechať svoje peniaze požierať infláciou, obráťte sa na mňa. Spolu nájdeme riešenie, ktoré bude zodpovedať vašim individuálnym potrebám.

>>> dohodnite si nezáväznú konzultáciu >>>